Rudolf Budaj, ktorý sa živí ako zlatník a v súčasnosti kandiduje za politickú stranu Právo na pravdu, chce v kampani otvárať aj témy, o ktorých sa podľa neho medzi Rómami hovorí príliš málo. Jednou z nich je spôsob, akým sa rozdeľujú verejné peniaze určené na podporu rómskej kultúry. Práve pri tejto téme poukazuje na Fond na podporu kultúry národnostných menšín, známy ako Kultminor.
Budaj vo svojom vystúpení pre Čačipen upozorňuje najmä na to, že ak štát prostredníctvom fondu podporí rómske festivaly a kultúrne podujatia, podľa neho by následne nemali byť samotní Rómovia nútení platiť za vstup vysoké sumy. Ako príklad spomína vstupné vo výške 15 eur. Podľa jeho názoru je namieste otázka, kam sa verejné peniaze určené na podporu rómskej kultúry v skutočnosti dostávajú a aký úžitok z nich má bežný človek.
Verejne dostupné články však ukazujú, že pri prvých rokoch fungovania Kultminoru sa objavili vážne pochybnosti o konflikte záujmov, spôsobe rozdeľovania dotácií a o tom, či niektoré projekty dostávali peniaze za transparentných podmienok.
Aktuality.sk už v roku 2018 písali o veľkej kauze
Jedným z najvýraznejších prípadov bol článok Aktuality.sk z apríla 2018 s názvom „Veľká hostina: dotácie rozdávali brat a sestra, získal aj syn“. Denník vtedy upozornil na prvé rozdeľovanie peňazí z novovzniknutého Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Fond mal podľa článku v tom období k dispozícii približne osem miliónov eur na podporu kultúry národnostných menšín.
Aktuality v článku uviedli, že v prvej rómskej komisii sedeli súrodenci Marta a Ladislav Richterovci a organizácie s nimi spojené získali spolu 141-tisíc eur zo 700-tisícového balíka určeného pre rómsku kultúru. Samotní Richterovci vtedy odmietali, že by išlo o konflikt záujmov.
Článok zároveň opisoval ďalšie prípady organizácií, ktoré boli podľa zistení novinárov personálne alebo adresne prepojené na ľudí okolo komisií. V jednom prípade išlo napríklad o organizáciu, ktorá získala 35 900 eur na rómsky festival.
To sú fakty, ktoré sú dodnes dohľadateľné v archíve Aktuality.sk. Neznamená to však automaticky, že všetky osoby alebo všetky projekty, ktoré boli v článkoch spomínané, spáchali trestný čin. Ide predovšetkým o medializované prípady podozrení z konfliktu záujmov a problematického nastavovania systému.
V komisii sa objavovalo aj meno Maroša Baloga
Meno Maroša Baloga sa v súvislosti s touto staršou kauzou objavuje priamo v článku Aktuality.sk z roku 2018. Novinári vtedy uviedli, že medzi ľuďmi, ktorí sedeli vo fonde v komisiách pri výbere projektov, bol aj Maroš Balog.
Práve preto je dnešná verejná diskusia medzi Rudolfom Budajom a Marošom Balogom zaujímavá. Budaj totiž na staršie kauzy Kultminoru poukazuje ako na dôvod, prečo treba podľa neho oveľa dôslednejšie kontrolovať, komu idú peniaze určené na rómsku kultúru.
Balog naopak podľa tvrdení, ktoré zazneli v súvislosti s touto diskusiou, Budajove vyjadrenia odmieta a tvrdí, že si ich kandidát vymýšľa alebo ich používa predovšetkým ako súčasť svojej kandidatúry s cieľom získať hlasy voličov.
Čačipen preto považuje za dôležité dať priestor obom stranám. Jedna vec je politické tvrdenie Rudolfa Budaja a druhá vec sú historicky zdokumentované články o tom, ako sa v minulosti dotácie rozdeľovali.
Aj samotní ľudia z prostredia Kultminoru v minulosti hovorili o problémoch
Zaujímavé je, že kritika neprišla iba zvonka. Aktuality.sk v marci 2019 priniesli rozhovor s Vladimírom Horváthom, ktorý v tom čase pôsobil v komisii rozhodujúcej o grantoch pre rómsku kultúru.
Horváth v rozhovore povedal, že pri prvom kole rozdeľovania dotácií sa systém podľa neho „prepálil“. Hovoril o spornom zložení komisií a sporných finančných dotáciách. Spomínal aj projekty, pri ktorých bol podľa neho otázny reálny dopad na rómsku komunitu.
Veľmi zaujímavá je aj jeho kritika jednodňových festivalov. Podľa Horvátha by sa z veľkého množstva jednodňových festivalov mali vytvoriť väčšie podujatia pre región alebo oblasť a kultúra by podľa neho nemala byť iba o tanci a zábave, ale mala by mať aj vzdelávací rozmer.
V rozhovore zároveň zaznelo, že niektoré projekty vyzerali ako „nákupný lístok materiálu“, pričom v rozpočtoch sa objavovali napríklad reproduktory či kamery bez dostatočného vysvetlenia, kto bude projekt realizovať a aký bude jeho výsledok.
To je presne tá časť diskusie, na ktorú dnes nadväzuje Rudolf Budaj. Nehovorí totiž iba o tom, koľko peňazí štát dáva na rómsku kultúru, ale predovšetkým o otázke, čo za tieto peniaze dostáva samotná rómska komunita.
Aktuality písali aj o organizáciách napojených na členov komisií
Ďalší článok Aktuality.sk z roku 2019 sa venoval organizáciám, ktoré boli podľa novinárskych zistení blízke Ladislavovi Richterovi. Aktuality vtedy uviedli, že v predchádzajúcom kole získali organizácie spojené s Richterovcami 141-tisíc eur zo 700-tisícového balíka. Novinári zároveň opísali prípady, keď členovia komisie alebo ľudia z ich okolia mali väzby na organizácie, ktoré o peniaze žiadali.
V tom istom období sa fond snažil systém meniť. Aktuality neskôr priniesli rozhovor s vtedajším riaditeľom Norbertom Molnárom, ktorý povedal, že fond zrušil všetky rozhodnutia o grantoch pre rómsku národnostnú menšinu a projekty sa mali opätovne prehodnotiť. Podľa jeho slov následne došlo aj k zmenám v odborných radách.
Molnár vtedy zároveň uviedol, že pôvodné komisie napokon nerozhodli ani o jednom cente, pretože ich rozhodnutia boli zrušené.
Nie je preto správne tvrdiť, že dnešný Kultminor automaticky „rozkráda peniaze“
Práve tu je potrebné rozlišovať medzi minulosťou a súčasnosťou. Fond na podporu kultúry národnostných menšín dnes oficiálne zverejňuje rozhodnutia o pridelených finančných prostriedkoch a hodnotenia projektov. Na stránke fondu sú dostupné aj rozhodnutia a hodnotenia pre rómsku národnostnú menšinu za rok 2026.
Kultminor zároveň uvádza, že jeho úlohou nie je iba poskytovať dotácie, ale aj monitorovať podporené projekty, viesť evidenciu žiadostí a prijímateľov a kontrolovať plnenie zmluvných záväzkov.
To však neznamená, že otázky o transparentnosti nemajú byť kladené. Práve naopak. Keď ide o verejné peniaze, verejnosť má právo vedieť, kto ich dostáva, na aký projekt, v akej výške a čo sa za ne následne zrealizovalo.
Rudolf Budaj chce túto tému priniesť medzi ľudí
A práve tu chce podľa svojich vyjadrení zaujať Rudolf Budaj. Zlatník, ktorý sa rozhodol vstúpiť do politiky a kandidovať za Právo na pravdu, tvrdí, že nechce, aby sa peniaze určené na rómsku kultúru strácali v systéme, ktorému bežní ľudia nerozumejú.
Jeho argument je jednoduchý: ak štát poskytne peniaze na rómske kultúrne podujatie, výsledok by mal pocítiť aj obyčajný človek z rómskej komunity. Ak sa následne na podujatí pýta od návštevníkov 15 eur za vstup, podľa Budaja je namieste otázka, akú časť nákladov už pokryla štátna dotácia a prečo má byť vstupné napriek tomu také vysoké.
To je však otázka, ktorú treba posudzovať pri každom konkrétnom festivale samostatne. Samotná dotácia totiž automaticky neznamená, že podujatie musí byť bezplatné. Organizátor môže mať aj ďalšie oprávnené náklady, ktoré dotácia nepokrýva.
Staré kauzy však ukazujú, prečo je kontrola dôležitá
Historické články o Kultminore ukazujú, že pochybnosti o transparentnosti rozdeľovania peňazí nevznikli až teraz. Už v roku 2018 Aktuality.sk písali o prípadoch, keď ľudia sediaci v hodnotiacich komisiách alebo osoby z ich okolia boli zároveň spojení so žiadateľmi o dotácie.
O rok neskôr sa v ďalšom rozhovore hovorilo o potrebe zmeniť systém, podporovať kvalitnejšie projekty a obmedziť projekty, pri ktorých bol otázny výsledok alebo ktoré podľa členov komisie pôsobili ako spôsob získania peňazí na techniku či jednorazové podujatia.
A téma Kultminoru nezmizla ani v posledných rokoch. Denník N v roku 2025 informoval o sporoch okolo výberu nového riaditeľa fondu a o otázkach týkajúcich sa vplyvu ministerstva kultúry na Kultminor. Zároveň pripomenul, že fond podporuje okrem iného knihy, médiá, divadlo, film, hudbu, výtvarné umenie, festivaly, obecné slávnosti a štipendiá.
Budaj verzus Balog: rozhodnúť by mali fakty
pozrite si videa a urobte si svoj názor 👇
Spor medzi Rudolfom Budajom a Marošom Balogom sa tak môže stať súčasťou širšej otázky: ako má byť zabezpečené, aby peniaze určené na rómsku kultúru skutočne slúžili ľuďom a kultúre, na ktorú boli pridelené.
Budaj tvrdí, že na problém upozorňuje preto, aby sa verejné peniaze využívali transparentne. Balog jeho tvrdenia odmieta a považuje ich podľa dostupných vyjadrení za nepravdivé a politicky motivované. Čačipen preto nebude rozhodovať, kto má v tomto spore pravdu. Dôležité je dať verejnosti fakty, ktoré sa dajú overiť.
Zároveň je potrebné opraviť jednu vec v súvislosti s označením Maroša Baloga. Aktuálna oficiálna stránka Kultminoru pri odbornej rade pre rómsku národnostnú menšinu v oblasti divadelného, hudobného, tanečného, výtvarného a audiovizuálneho umenia uvádza Františka Baloga, nie Maroša Baloga. Maroš Balog sa však v staršom článku Aktuality.sk z roku 2018 skutočne spomína ako osoba, ktorá sedela v jednej z komisií pri výbere projektov.
Preto by bolo nepresné tvrdiť, že Maroš Balog je dnes členom tejto konkrétnej komisie, pokiaľ na to neexistuje aktuálny dokument.
Rudolf Budaj tak vstupuje do politiky s témou, ktorá má za sebou reálnu históriu medializovaných sporov a pochybností. Ako zlatník sa rozhodol vstúpiť do politického priestoru a kandidovať za Právo na pravdu. Či jeho kritika Kultminoru osloví voličov, ukážu až samotné voľby. Jedno je však isté: otázka, ako sa používajú verejné peniaze určené na rómsku kultúru, zostáva témou, o ktorej má verejnosť právo diskutovať na základe konkrétnych čísel, rozhodnutí a výsledkov projektov.
Zdroje: Aktuality.sk – Veľká hostina: dotácie rozdávali brat a sestra, získal aj syn · Aktuality.sk – Ako sa rozdeľujú dotácie pre rómsku kultúru · Aktuality.sk – Šéf štátneho fondu tvrdí, že ho zaskočilo, ako sa delili peniaze · Kultminor – orgány fondu a odborné rady · Denník N – spor o vedenie Kultminoru v roku 2025
